Premýšľala som, či tento šalát vôbec dávať na blog, pretože je až primitívne jednoduchý. Nastrúhať a zmiešať zeleninu a ovocie vieme asi všetci :) ale na druhej strane je chuť šalátiku fakt skvelá a v chrípkovej sezóne sa každé vitamíny hodia. Plus mám tento recept od maminy. Tak prečo ho tu neukázať, že?
Toto jedlo absolútne milujem ja, aj môj priateľ. Obom nám ulahodí hlavne obrovské množstvo cesnaku a mne aj to, že ho dokážem vyrobiť behom pol hodinky keď prídem vyšťavená z práce. Vždy si pri ňom spomeniem na anglický pojem "comfort foods", ktorý používajú na označenie poriadne sýtych, obvykle tučnejších ale hlavne výborných jedál.
Tradičného českého Kubu priateľova rodina síce na Vianoce nejedáva, ale príde mi to ako veľmi zaujímavé a pritom jednoduché jedlo, takže ho už pár rokov pripravujem aspoň na vianočný obed. A hlavne sa do Kuby dávajú huby a každé jedlo, do ktorého patria huby, je výborné.
Na šošovici na kyslo fakt nemusíte robiť veľa zmien, aby ste z nej mali vegánske jedlo. Preto sa skvele hodí pre začínajúcich vegánov, ktorí si na zmeny v jedle ešte stále zvykajú.
Keď varím našu vegánsku "kachnu" s dusenou kapustou, vždy mi zostane v chladničke kúsok červenej kapusty. Tak teraz už aspoň viem čo s ňou. Bude šalát. So sladko-kyslou zálievkou. Taký jesenný.
Priznám sa, že do jedenia karfiolu sa musím trošku nútiť a chýbajú mi nejaké zaujímavé nápady na recepty. O to viac ma zaujal recept na karfiolovú variáciu omáčky Alfredo od Elavegan. Po prvom ochutnaní môj priateľ nedokázal rozpoznať z čoho bola uvarená, co je pozitívne, pretože karfiol v ňom moc dôvery nevzbudzuje.
Je to celé červené, chutí nasládlo, vonia po tymiáne a bude na vás verne čakať v chladničke aj 3 dni, čo je to?
Varenie a pečenie s tekvicou ma teda túto jeseň začalo dosť baviť. Sladký chlebík z hokkaido som už napiekla aspoň päťkrát tak prišiel čas na niečo slané a to tekvicový Mac 'n' Cheese alebo pekne po slovensky, makaróny zapečené v tekvicovej omáčke. A dnes si to dáme v tej zdravšej variante, s celozrnnými cestovinami.
Na blogu už dávno recept na falošné špagety Bolognese mám, ale na ich prípravu som pôvodne použila sójový granulát, ktorý som chcela nahradiť zdravšou a prirodzenejšou potravinou. Riešenie je našťastie hrozne jednoduché - namiesto granulátu stačí použiť šošovicu.
Nemám rada petržlenovú vňať. Nechutí mi v polievkach ani zamiešaná v zemiakovej kaši. Má príliš výraznú chuť. Je to asi nejaký pozostatok z detstva, pretože v rezancovej polievke jej za mojich detských čias plávalo fakt požehnane. Tak prečo tu zrazu popisujem recept kde je petržlenová vňať v podstate tá hlavná ingrediencia?
Fakt si nepamätám, či som niekedy v živote vlastne jedla kel. Znie to totiž ako ako niečo príliš zdravé (a moc zelené), čomu by som sa ako dieťa rozhodne rada vyhla. Kučeravý kel posledné roky síce používam na prípravu quichu alebo teplého šalátu v zime, ale celá hlávka obyčajného kelu? To je niečo úplne iné, neznáme. Keď som ho uvidela...
Doma dostalo toto jedlo pracovný názov "Kachna". Síce som sa vôbec nesnažila napodobniť chuť pečenej kačky, ale hľadala som, čo dobré by sa dalo pripraviť k dusenej červenej kapuste, ktorá sa objavila v objednanej zeleninovej bedničke. Vyhral to seitan, pretože má dobrú konzistenciu, dá sa jednoducho a dobre dochutiť a moc často ho nejedávame.
Opäť jedno zo super jednoduchých jedál, ktoré máte na stole za hodinku práce, je zdravé, naozaj ľahké a finančne vás nezruinuje.
Kôpor bol pre mňa odmalička nepriateľom číslo jedna! Stačilo zaňuchať jeho vônu a k prestretému stolu by ste ma nedostali ani párom volov. Po celých 29 rokov. A vlastne to tak ešte stále je, až na jednu jedinú výnimku - smotanovú kôprovú omáčku. A len vtedy, ak ju varím ja.
Moje najobľúbenejšie ročné obdobie je určite jeseň. Vonku to síce stále vypadá na leto a cez deň dosahujú teploty 28°C, ale rána sú krásne chladné a občas je vo vzduchu cítiť koniec leta. Konečne, pretože to teplo v meste (a hromadnej doprave) už dlhšie asi nezvládnem a príroda by určite tiež ocenila o pár milimetrov viac zrážok.
...
Mastné, voňajúce cesnakom a majoránkou a do chrumkava vypečené. Presne také ich mám rada!
"Univerzálnu hnedú omáčku" alebo teda UHO si asi pamätáme všetci ešte zo školských čias. V jedálňach sa objavovala niekedy až príliš často a bola taká nemastná neslaná. Mňa asi chytá začiatkom roka nejaká nostalgia, pretože som na staršie (ale stále mladé) kolená dostala na ňu opäť chuť. Nech sa páči môj pokus, ku ktorému som pridala rovno aj huby...
Lahodne krémové rizoto zachutí úplne všetkým, mäsožravcom aj trávožrútom. Ingrediencie sa dajú ľubovoľne obmieňať podľa toho, čo sa nám povaľuje v chladničke a výsledok je vždy krásne voňavý a chutný. Pre dnešok som sa rozhodla použiť moju obľúbenú kombináciu húb, póru a bieleho vína.